Obdiv, pokora, rešpekt, ale aj úchvatné scenérie a chvíle absolútnej harmónie. Zelený pokoj himalájskych údolí, chladný labyrint ľadovcových trhlín, či magický bielo-modrý svet závratných hrebeňov a obrovských stien. Desiatky expedícií a stovky dní strávených v najvyšších horách Sveta. Takýto je život výškového horolezca na ceste k osemtisícovým vrcholom Himalájí a Karakoramu. Multimediálne pásmo Himalayadventure je výber tých najzaujímavejších okamihov a zážitkov, zozbieraných v priebehu dvadsiatich expedičných rokov.
Peter Hámor – slovenský výškový horolezec, ktorý absolvoval množstvo zaujímavých expedícií a náročných výstupov na najvyššie hory Sveta a na svojom konte má pätnásť výstupov na vrcholy všetkých štrnástich osemtisícoviek. Prvým osemtisícovým vrcholom na ktorý sa mu podarilo vystúpiť bol Mount Everest (8 848 m), najvyšší vrchol planéty. Dvakrát stál na vrchole Annapurny (8 091 m), ktorá je medzi horolezcami považovaná za najnebezpečnejšiu osemtisícovku. Prvý raz to bolo v roku 2006, keď sólovým výstupom na hlavný vrchol úspešne zavŕšil výstup novou cestou v južnej stene a dlhým východným hrebeňom, cez vrchol Roc Noir (7 485 m). Okrem Annapurny zdolal v tom istom roku aj Čo Oju (8 201 m) a Broad Peak (8 047 m). Nasledovali výstupy Diamírskou stenou na Nanga Parbat (8 126 m) v roku 2007, traverz Gasherbrumu I (8 068 m) z juhu na sever alpským štýlom, v kombinácii s výstupom na Gasherbrum II (8 035 m) v roku 2008. V roku 2010 sa mu podaril druhý výstup na Annapurnu, tentoraz klasickou cestou v severnej stene a v roku 2011 francúzska cesta na Makalu (8 463 m). V roku 2012 najprv sám vystúpil britskou cestou na tretiu najvyššiu horu sveta, Kančendžongu (8 586 m) a úspešnú sezónu zavŕšil výstupom na druhý najvyšší vrchol sveta K2 (8 611 m). V roku 2013 vystúpil na štvrtú najvyššiu horu sveta Lhotse (8 516 m) a na jar 2014 na najnižšiu z osemtisícoviek, Šišapangmu (8 027 m). V roku 2016 sa mu podarilo vystúpiť na Manaslu (8 163 m) a v máji tohto roku na Dhaulágirí (8 167 m). Peter Hámor je zatiaľ jediným Slovákom, ktorý má na svojom konte okrem Koruny Himalájí (výstupy na všetkých štrnásť osemtisícoviek) aj Korunu Zeme (výstupy na najvyššie vrcholy všetkých kontinentov). Je autorom knihy KORUNA ZEME.
Ivan Gálfy zanechal výraznú stopu. V tatranskej žule, vo svetových veľhorách, v srdciach a pamätiach ľudí. Stál pri zrode Horskej služby a neskôr aj ako náčelník pozdvihol jej úroveň na európsku. Stal sa priekopníkom slovenského expedičného horolezectva. Výprava v roku 1971 na Nanga Parbat bola prvou úspešnou výpravu na osemtisícovku z východného bloku. Odvtedy viedol expedície na šesť ďalších. Aj vďaka nemu sme patrili medzi svetovú himalájsku elitu. V Tatrách urobil okolo 700 horolezeckých výstupov. Od roku 1957 pracoval v Horskej službe TANAP-u. Bol československým reprezentantom v horolezectve, predsedom Trénerskej rady Československa i predsedom Československého horolezeckého zväzu. Od roku 1976 vykonával funkciu ústredného náčelníka Horskej služby na Slovensku a to až do zdravotnými problémami vynúteného odchodu na dôchodok v roku 2001.
Prezentácia Expedícia Vysoké Tatry 1955 približuje prostredníctvom brilantných čiernobielych fotografií Vladimíra Koštiala prvý kolektívny prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier v zimnom období, ktorý zorganizovali slovenskí horolezci pod vedením Arna Puškáša na prelome februára a marca roku 1955. Realizovali jeden zo svojich horolezeckých snov a zároveň cielene spopularizovali v tom čase nie veľmi pochopený šport – horolezectvo. Úspešný prechod, vykonaný expedičným spôsobom, bol pre našich horolezcov aj vďaka neobvyklej medializácii vstupenkou do svetových veľhôr. Účastníci prechodu Ivan Lehotský a Ivan Kluvánek prídu osobne porozprávať o okolnostiach, v akých sa zrodila myšlienka tohto výnimočného podujatia. Priblížia taktiku prechodu, vtedajší výstroj a výzbroj.
Počas festivalu budú vo vestibule vystavené aj čiernobiele fotografie Vladimíra Koštiala, ktoré nám tento prechod priblížia.
“Jsou v každém z nás osudové životní linky, které probublávají, zurčí, bouří a najednou, třeba jak ztichlá poušť mizí. Přesto dál se potichounku proplétají naším bytím a dílky mozaiky se skládají v ucelený obraz. Přijďte si vyslechnout jeden silný příběh o touze, vášni, tragédii, prohrách, který přetavila lidská úpornost a dovednost, za přispění nebes, na celosvětový úspěch. Povídání o genezi prvovýstupu na Gasherbrum I. (8080metrů), neboli „Krásnou horu“, ležící v severovýchodním pákistánském Karakoramu, doprovodí obrázky a filmové šoty.” Mára Holeček.
Marek Holeček – český horolezec, reprezentant od r. 1997, zároveň kameraman – dokumentarista a fotograf, podieľal sa na výrobe 6 dokumentárnych filmov, autor úspešnej knihy, píše články pre časopisy a webové portály, tiež prednáša. Jeho športové úspechy – 1x nominácia na hlavnú cenu Piolets d´Or 2014 (Zlatý čakan), 1x čestné uznanie Golden Piton Awards 2006, 7x Cena Výstup roku od Českého Horolezeckého Zväzu (+ 5x Čestné uznanie za Výstup roku). Zrealizoval 30 horolezeckých expedícií do ázijských veľhôr, Južnej a Severnej Ameriky, vrátane Antarktídy, pričom spoločným prvkom všetkých výprav bola vždy snaha o prvovýstupy a v tzv. alpskom štýle. Vystúpil na 2 osemtisícové vrcholy v alpskom štýle, z toho raz sólo.
Rieka Belá je chladná, dravá a nebezpečná, no je aj bohatá, štedrá a slobodná. Dodnes zostáva nespútaná. Vytrvala, aby nám pripomenula, ako vyzerajú živé rieky. Aby nás inšpirovala k navráteniu voľnosti ďalším riekam, ktoré svoju slobodu už stratili. © RTVS – Rozhlas a televízia Slovenska, Arolla Film 2017
Spoločnosť Arolla Film bola založená v roku 2009, aby prostredníctvom filmu Strážca divočiny a knihy Posledná pevnosť prispela k ochrane Tichej a Kôprovej doliny v Tatrách. Povzbudení úspechom prvého projektu sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Vo všetkých ďalších projektoch sa snažia prostredníctvom autentických záberov sprostredkovať naše nadšenie pre divokú prírodu širokej verejnosti a prispieť k ochrane konkrétnych území divokej prírody.
Erik Baláž (nar. 1978) vyrástol pod Tatrami a od svojich šestnástich rokov tu strávil veľa času v divokej prírode. V roku 2002 ukončil štúdium „Ekológie lesa“ na Technickej univerzite vo Zvolene prácou o ekológii medveďov. Už počas štúdií bol aktívny v kampaniach lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorých cieľom bola ochrana prirodzených lesov a veľkých šeliem. Viedol úspešnú kampaň na ochranu Tichej a Kôprovej doliny v Tatrách. Toto územie dnes predstavuje najväčšie divoké územie na Slovensku. Je spoluautorom úspešnej knihy o medveďoch Posledná pevnosť a filmu Strážca divočiny. Erik je iniciátorom nového ochranárskeho projektu vo Východných Karpatoch, ktorého súčasťou je aj film Vlčie hory.
V apríli 1944 utiekli dvaja Slováci, Rudolf Vrba a Alfred Wetzler, z pekla koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v okupovanom Poľsku. Niesli so sebou dôležité informácie o priemyselnom vraždení, aby ich odovzdali svetu, najmä veľkej komunite milión maďarských Židov, ktorým bezprostredne hrozili deportácie a smrť. Na ceste im niekoľkokrát nezištne pomohli ľudia, ktorí riskovali vlastný život aj život svojich rodín. Jedným z nich bol aj Ondrej Čanecký, jednoduchý roľník zo Skalitého, ktorý ich náhodne stretol vo chvíli, keď prekročili hranice Slovenska. Nebyť jeho odvahy, neexistoval by tento príbeh. POMOC A ZRADU DELÍ LEN TENKÁ ČIARA. VTEDY AJ DNES. Šesť ultrabežcov oživilo tento autentický príbeh z druhej svetovej vojny. 21. apríla 2017 sa skoro ráno s východom slnka vydali na autentickú trasu tri dvojice – Martin Urbaník a Marián Kamendy, Martin Sekér a Peter Brestovanský, Marcel Jedlička a Daniel Blonski. Bežali po stopách Vrbu a Wetzlera 170 km z Osvienčimu do Žiliny, aby pripomenuli ich dôležitý čin.
Viliam Bendík pracoval dvanásť rokov na manažérskych pozíciách v nadnárodných korporáciách. V auguste 2013 sa rozhodol zmeniť svoj život a začal sa amatérsky venovať ultra behu a vysokohorskej turistike. Svoj nový koníček spojil so staronovým – tvorbou krátkych video dokumentov. Jeho prvý ucelenejší filmový pokus z prostredia horského behu, 12CH Vysoké Tatry Trail, získal niekoľko ocenení na domácich festivaloch. To bolo preňho povzbudením pre rozsiahlejší projekt KROKY NA HRANE o šiestich ultrabežcoch, ktorí za rozhodli oživiť autentický príbeh Vrbu a Wetzlera z druhej svetovej vojny.
Jurajovou špecialitou je expedičné lietanie v divokých horách. V júli 2017 sa vybral na Sibír, do Altaja a hoci počasie neprialo, veľmi veľa pršalo a ešte viacej fúkalo, pár letov do neznáma sa predsa len podarilo. Raz pristál takmer v Mongolsku, inokedy zakufroval v tajge, sto kilometrov od najbližšej dediny, ale hlavne bojoval s extrémne silným vetrom… Vyvážia pohľady z piatich tisícov bezmocnosť človeka unášaného vetrom na nylonovom “kapesníku” pomedzi trojtisícové vrcholy do šíro-šírych stepí?
Juraj Koreň, 25-ročný rodák zo Starej Ľubovne je profesionálny paraglidista, dobrodruh a horolezec. Podnikol sólo paraglidingové prelety Himalájí, Kaukazu, kde uletel niekoľko rekordov a zbúral predsudky, že sa to nedá. Svoje skúsenosti z extrémnych situácii zužitkoval na pretekoch X-pyr (Pyreneje, Španielsko – Francúzsko, 2016), kde dosiahol šieste miesto a X-berg (Dračie hory, Juhoafrická republika, 2016), ktoré vyhral.
Hrebeň Peuterey Integrale na Mont Blanc – najdlhšie lezenie v Alpách, veľkolepý podnik a test všetkých alpinistických zručností od skalného po mixové lezenie, komplikované zlanenia a hľadanie smeru, zvyčajne lezené 3 dni, jedno z najlepších horských dobrodružstiev v Európe – poďme teda do toho!!!
Video výborných skialpinistov a autorov nám priblíži zlyžovanie trojice pekných kopcov Kazbek, Elektrozink a Ortsveri v centrálnej časti Kaukazu z expedície v júni 2015.
“Môj sen bol navštíviť Kubu, ešte pokiaľ žije Fidel Castro, ešte predtým ako prídu demokratické voľby a túto krajinu navždy zhltne Amerika a komercia západného sveta… Podarilo sa mi to začiatkom novembra 2016. Išiel som tam hlavne spoznať život miestnych ludi, prepravoval som sa spolu s nimi, jedol som s nimi, býval som u nich a snažil som sa vyhýbat turistickým atrakciám. Chcel som si na vlastnej koži a na vlastné oči bez okuliarov cestovnej kancelárie, sprievodcov a navigácii overiť ako to tam všetko funguje. Napriek značnej chudobe sú tam ľudia veľmi milí, bezprostrední, ochotní pomôcť, príroda krásna, podnebie príjemne, jedlo dobré, rum, cigary a salsa výborné, fantastické autá z 50.-60.-tych rokov, pekné historické budovy, palmy, more… proste Kuba ma svoje čaro a atmosféru. Rád vám aspoň kúsok z toho priblížim prostredníctvom mojich fotiek a hlasu.”
Somewhere in Czech Republic je ďalším dielom zo série “Somewhere in…” tentokrát ako názov napovedá z Česka. Tvorba trvala presne rok a zozbieraných bolo viac ako 20 tisíc fotografií. Okrem miest, ktorých je v Česku krásnych neúrekom, sa autor snažil objaviť čo najviac z jeho prírodných krás.
Matúš Lašan má 26 rokov, je fotograf, timelapser, dokumentarista a hlavne dušou dobrodruh. Pochádza z Rozhanoviec, dedinky pri Košiciach a momentálne má basecamp založený v Česku, konkrétne v Písku. Odtiaľ sa v súčasnosti vydáva najmä na expedície do zahraničia, no na krásu rodnej krajiny nikdy nezanevrel.
Partia kajakárov zo Slovenska a Čiech splavila divoké rieky Ekvádoru. Bola to štvorčlenná skupina zložená zo skúsených kajakárov, ktorí majú za sebou rôzne expedície v Afrike či Južnej Amerike. Cieľom bolo spoznať Ekvádor a jeho rieky, dopriať si dávku adrenalínu, ale takisto aj vidieť prírodu, ktorá je z kajaku a pohľadu kajakára iná, možno aj krajšia ako z pohľadu bežných ľudí, ktorí ju vnímajú iba z brehu. Okrem kajakovania jedli červíky, kúpali sa v termálnych prameňoch pod sopkou, videli miestne býčie zápasy, cestovali bežnými autobusmi, spoznávali miestnu kultúru a ľudí.
Peter Csonka, profesionálny kajakár, dvojnásobný majster Európy, trojnásobný vicemajster sveta a víťaz svetového pohára vo freestyle kajaku v kategórií kajak. Je nielen profesionálny športovec, ale aj filmár a z každej svojej expedície vytvorí dokument, kde sa snaží ukázať pohľad na danú krajiny práve z kajaku a z miest, kde sa človek inak ako po vode nedostane.
„Už sa stalo zvykom, že chodíme na dovolenku si zabicyklovať raz za rok na dlhšiu túru. Tento rok padla voľba na Paríž a cestou nesmieme vynechať miesta, ktoré proste musíme navštíviť a prejsť. Času bolo málo, tak sme to zobrali priamo po Seine, Rýne a Rýnskych vodopádoch, Bodamskom jazere, Mníchove a Dunaji. Stanovanie pri riekach, hádzanie sa do vody v horúčavách, prejdenie maxima, ale aj keď máš toľko za sebou, domov prídeš vždy spokojný. Nám to vylihovanie na pláži jednoducho nepasuje. Sagan nakoniec do Paríža nedorazil, ale my sme tam boli, lebo náš hlavný cieľ je cesta.“
Festival Vysoké hory Nitra je podujatím, ktoré sa koná v Nitre od roku 2006. Každoročne v novembri sa stretávajú stovky priaznivcov hôr a cestovania, pre ktorých je vždy pripravená pútavá prehliadka filmov a prezentácií od viacerých hostí, známych osobností, horolezcov, cestovateľov, dokumentaristov a filmárov.
