Výstava fotografií ako sprievodná akcia je neoddeliteľnou súčasťou nášho festivalu. Návštevníkom ponúka možnosť spríjemniť si chvíle počas prestávok pohľadom na jedinečné zábery prírody a krajiny. Doteraz tu svoje fotografie vystavovali viacerí amatérski a profesionálni fotografi, vrátane Tomáša Hulíka, Pavla Barabáša, Jozefa Sádeckého, Matúša Lašana, Alexandra Luczyho alebo Alberta Russa. Priestor pre prezentáciu ponúkame i fotoklubom. Zároveň sa snažíme motivovať začínajúcich fotografov, ktorí by radi svoje fotografie vystavili.
Napriek tomu, že sa výstava koná v jediný festivalový deň, má ju možnosť počas neho zhliadnuť až 700 – 800 návštevníkov. Fotografia príp. súbor fotografií, ktoré vyhodnotí odborná porota ako najlepšie práce, získajú Cenu poroty.
Fotografov ocenených na našom festivale nájdete na tejto stránke.
Propozície fotovýstavy na stiahnutie: súbor vo formáte .pdf
Ako chlapec z dediny som v prírode trávil skoro všetok čas. Hory boli veľmi ďaleko a tak mi zostal rovinatý les, vinohrady a potok. Príroda vo mne vyhrala na celej čiare, hoci som sa jej nevenoval v živote profesijne ako som mal v pláne. Najviac ma fascinovali vtáky.
Fotografujem od 10 rokov. A čo fotografujem? Moje portfólio sa okrem krajiniek a vtákov rozšírilo o bezstavovce a cicavce nech sú kdekoľvek hoci aj na skládke odpadu (žiaľ). Venujem sa najmä fotografovaniu krajiny, architektúry, astrofotografii, ekofotografii, aktu a v neposlednom rade aj sociálnej fotografii.
„Narodil som sa v r. 1939 v Levoči. Počas štúdií na Stavebnej priemyslovke v Košiciach som začal s lezením. V Tatrách som mal to šťastie urobiť presne 400 výstupov na rôzne vrcholy. Mojimi partnermi boli aj neskoršie slávne mená ako Milan Kriššák, Michal Orolín, Ladislav „Tatko“ Janiga, Miloslav Neumann a iní. Okrem toho som absolvoval aj mnohé lyžiarske túry a prvozjazdy z tatranských vrcholov, ako aj prvý prechod Tatrami na lyžiach zo Zeleného plesa na Popradské pleso za jeden deň. Tieto lyžiarske túry sa dnes považujú za pionierske. Označujú ma dnes dokonca aj za zakladateľa extrémneho lyžovania v Tatrách. Ja si však nenárokujem takéto označenia. V Tatrách som sa stal dobrovoľným členom Horskej služby, zúčastnil som sa na mnohých záchranných a pátracích akciách. V roku 1968 som dostal diplom horského vodcu.
Keď sa v r. 1967 za mojej prítomnosti zabil v oblasti Mont Blancu môj lezecký priateľ Jano Kán, bol som kontaktovaný ŠTB. Tá si predsavzala, že musím byť ich donášačom. Preto som sa v r. 1969 rozhodol pre emigráciu a zakotvil som vo Švajčiarsku.
Fotografovať som začal ako 12 ročný na čiernobiely film. Tejto činnosti som zostal verný až do r. 2000, keď som presedlal na digitálnu farebnú techniku. Za moje horské fotky som dostal mnohé medzinárodné ocenenia a prvé ceny.“
Foteniu sa venujem už asi 20 rokov. Infračervenú fotografiu som objavil v roku 2015. Odvtedy ma úplne opantala. 90% mojej tvorby tvorí práve infračervená fotografia. Veľmi sa mi páči tá neobvyklá až surrealistická farebnosť fotografií.
Moju výstavu som nazval “Neviditeľný Liptov”, nakoľko infračervené svetlo nie je ľudským okom viditeľné.
Fotky sú z roku 2018. Liptov je moja srdcová záležitosť, každý rok si nájdem aspoň pár dní na návštevu tohto kraja.
Festival Vysoké hory Nitra je podujatím, ktoré sa koná v Nitre od roku 2006. Každoročne v novembri sa stretávajú stovky priaznivcov hôr a cestovania, pre ktorých je vždy pripravená pútavá prehliadka filmov a prezentácií od viacerých hostí, známych osobností, horolezcov, cestovateľov, dokumentaristov a filmárov.
