Po 4 rokoch sme mali v novembri privítať na festivale vynikajúceho českého horolezca, držiteľa 2 cien Zlatý cepín, tzv. horolezeckých Oscarov, Marka Holečka. Bohužiaľ aktuálne je v zahraničí a nemôže sa zúčastniť presunutého 15. ročníka. Marek a spolulezec Radoslav Groh minulý rok počas expedície v Nepále vyliezli alpským štýlom na sedemtisícovku Baruntse (7129 m). Prvovýstup nazvali Nebeská pasca, keďže tu zažili počas 10 dní skutočne napäté chvíle a pascou sa im stala samotná hora. Tento výnimočný výkon, ktorý sa zapísal do histórie himalájskeho lezenia, divákom festivalu priblíži nový dokument skúseného filmára hôr Tomáša Galáska nazvaný podľa prvovýstupu.
Tom Galásek, prezývaný Galas, je dlhodobo dvorným fotografom HUDYsportu a má bohaté skúsenosti s natáčaním vo veľhorách. Už niekoľko rokov sprevádza na cestách celosvetovo uznávaného horolezca Marka Holečka a po návrate vytvára pútavé filmy, ktoré zaujali poroty viacerých medzinárodných festivalov
Ukážka z filmu: youtube.
V r. 1984 stál Zoltán Demján na 2 osemtisícovkách bez kyslíka. Prvý výstup smeroval na Lhotse Shar panenskou južnou stenou, druhý na Mount Everest južným pilierom. Počasie však zmenilo zostup na drámu. Jeho ďalšou školou života je prvovýstup na osemtisícovku Dhaulágirí, ktorú chce preliezť alpským štýlom. Na kolmom juhozápadnom pilieri ho čaká najvyššia obťažnosť lezenia, ale i dôležité poznanie, ktoré mu zmení život.
Oficiálny trailer k filmu: youtube
“Doteraz som vždy filmoval príbehy o živote iných, so šťastným koncom, až na tento, ktorý je bohužiaľ o nás.”
Keď sa dvaja kamaráti vybrali na výstup do žľabu Veľkého Mlynára, bol vo Vysokých Tatrách nádherný, takmer ideálny deň. Všetko sa náhle zmenilo, keď ich zasiahla lavína. Roman – profesionálny horský záchranár po dlhom páde zahynie, ale Rasťovi sa po dráme spojenej s útrapami a rizikami na hranici života akoby zázrakom podarí prežiť. Kamera, na ktorú celú cestu nakrúcal je podivuhodným riadením osudu nepoškodená. Zasiahnutý hlbokou tragédiou sa napokon s touto skúsenosťou pokúša vyrovnať tak, že v priebehu roka pracuje ako autor televízneho magazínu o horách, kde konfrontuje seba a ďalšie postavy s podobným traumatickým zážitkom. O 9 mesiacov sa na miesto nešťastia vyberie opäť. Ako východisko zložitej psychickej katarzie tak vzniká nechcený autoportrét.
Ocenenia:
CENA DIVÁKOV a CENA POROTY – Medzinárodný festival horských filmov Poprad
2020
GRAND PRIX – Medzinárodný horolezecký filmový festival Teplice nad Metují 2021
Oficiálny trailer k filmu: vimeo
V nedeľu 11. júla 2021 sme si pripomenuli významný dátum slovenskej horolezeckej histórie. Uplynulo presne 50 rokov od prvého československého výstupu na osemtisícovku. Bol ním Nanga Parbat (8125 m), deviata najvyššia a najzápadnejšia. V r. 1971 naň vystúpili slovenskí horolezci Ivan Fiala a Michal Orolin v rámci II. československej himalájskej expedície, ktorú viedol Ivan Gálfy. Bol to vôbec prvý výstup horolezcov na osemtisícovku z celého východného bloku. Prvým opakovaním cesty Hermana Buhla severnou výstupovou trasou z Rakiotského údolia z r. 1953 sa nezmazateľne zapísali do histórie svetového horolezectva. Po Buhlovom výstupe hora pustila na vrchol už iba 3 horolezcov v r. 1962. Až prišli naši horolezci… Išlo teda o prelomový počin, ktorý odštartoval zlatú éru slovenského a československého himalájskeho horolezectva.
Toto výročie si pripomenieme reportážou, ktorú Rasťo natočil do relácie Extrémne v horách. Pripravuje ju pre RTVS, je vysielaná posledný víkend v mesiaci na Dvojke.
Mimochodom obaja horolezci z Nanga Parbatu boli hosťami na našom festivale. Michal Orolin v r. 2011, kedy spolu s Petrom Hámorom a Jozef Zábojníkom pokrstil aj nové logo festivalu, a Ivan Fiala v r. 2013.
“Nikdy som neprestal trénovať, lebo som veril, že sa raz vrátim.”
V sobotu 4. mája 1968 o 6,00 hod. odštartoval z Ivanky pri Dunaji mladý redaktor Československého športu Igor Bazala, aby si 82 km dlhým behom k mohyle na Bradle uctil pamiatku Milana Rastislava Štefánika. Na Bradlo dobehol úplne vyčerpaný o 14:30 hod. Tak vznikol Štefánikov beh, ktorý však už o pár týždňov na dlhých 22 rokov zastavil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Nádejný päťbojár a mladý novinár sa ocitol v emigrácii a svoj druhý domov napokon našiel v nemeckom Mníchove. Nikdy však neprestal veriť, že si Štefánikov beh zabehne jedného dňa znova. Dnes má 82 rokov a presne 50 rokov od jeho vzniku stojí v Ivanke pri Dunaji na štarte už jeho ôsmej edície.
Oficiálny trailer k filmu: facebook
V tomto roku si Slovenský horolezecký spolok JAMES pripomína jubileum 100 rokov od svojho vzniku. K tomuto jubileu kolektív 17 autorov pripravil rozsiahlu historickú publikáciu, ktorá monitoruje vývoj slovenského horolezectva od vzniku až do dnešných dní. Kniha vyšla v auguste práve v čase Tradičného horolezeckého týždňa vo Vysokých Tatrách a mala svoj “krst” v Spišskej Novej Vsi na slávnostnom zhromaždení členov JAMESu a pozvaných hostí v budove Reduty, kde JAMES vznikol.
Publikácia obsahuje obrovské množstvo historických informácií a tie sú dokumentované rozsiahlym spektrom fotografií, z ktorých niektoré, najmä z obdobia vzniku JAMESu, sú v knihe publikované prvýkrát.
Dobrodružstvo v Andách, najmä v Bolívii a Peru (koka, lamy, ľadovce).
„Dozviete sa aké dlhé je v skutočnosti Čile, prečo a kde sa oplatí stopovať a kde si
tým naopak veľmi nepomôžete. Rozpoviem aké to je vyškriabať sa na svoju prvú päť- a šesťtisícovku, kde nehľadať Indiánov, prečo si už nikdy nezabudnem filter na vodu a pribalím aj tipy na zopár pekných trekov.“
Existujú lezci, pre ktorých výkričníky v sprievodcovi predstavujú podobné lákadlo ako pre väčšinu ostatných hviezdičky. Prečo? “Asi je to trochu zvedavosť, túžba siahnuť si na svoje psychické a fyzické možnosti,” hovorí Vojta Přibyl, ktorý vyliezol nebezpečnú cestu “Ťažké okovy”! VIIIb na adršpašskú Radnicu. V r. 1981 túto špáru ako prví preliezli Standa “Cikán” Lukavský s Ivanom Kobrom a od tej doby sa dočkala iba 20 opakovaní.
Gruzínsko – krásna krajina, ktorá je iba o trošku väčšia svojou rozlohou a o čosi menšia počtom obyvateľov ako Slovensko, oplýva vysokými horami, krásnou prírodou, bohatou históriou, výborným vínom a koňakom a veľmi milými a pohostinnými ľuďmi. Pritom je vzdialená len 3 hodiny letu zo Slovenska, netreba nič vybavovať, žiadne víza, žiadne formality, len sadnúť na lietadlo a ísť… Pozývam vás na krátky výlet a pohľad do oblasti okolo Kutaisi.
Rozprávanie partie štyroch chalanov o ich ceste krížom cez Slovensko, prekonávaní samých seba, zlom počasí, tancovaní pri raňajkách, varení v lese, rád ako sa zbaliť na dlhú cestu ale aj úžasných ľuďoch a o tom kedy vznikajú prvé otlaky. Cesta s dobročinným účelom pomoci pre chlapčeka, ktorý našu pomoc potrebuje.
Práve v USA sa začali písať dejiny horskej cyklistiky. My sme tu zavítali na jeseň, kedy ešte vrcholy Skalnatých hôr Colorada neboli pokryté snehom a súčasne teploty v púštnych oblastiach Utahu už boli prijateľné. Našli sme tu naozaj skvelé a legálne trasy na hrebeňoch hôr či priamo na červených skalách. Trasy, ktoré preveria technické zručnosti a niekedy aj váš pocit strachu, ale predovšetkým vyčarujú úsmev na tvári…
Ako chlapec z dediny som v prírode trávil skoro všetok čas. Hory boli veľmi ďaleko a tak mi zostal rovinatý les, vinohrady a potok. Príroda vo mne vyhrala na celej čiare, hoci som sa jej nevenoval v živote profesijne ako som mal v pláne. Najviac ma fascinovali vtáky.
Fotografujem od 10 rokov. A čo fotografujem? Moje portfólio sa okrem krajiniek a vtákov rozšírilo o bezstavovce a cicavce nech sú kdekoľvek hoci aj na skládke odpadu (žiaľ). Venujem sa najmä fotografovaniu krajiny, architektúry, astrofotografii, ekofotografii, aktu a v neposlednom rade aj sociálnej fotografii.
„Narodil som sa v r. 1939 v Levoči. Počas štúdií na Stavebnej priemyslovke v Košiciach som začal s lezením. V Tatrách som mal to šťastie urobiť presne 400 výstupov na rôzne vrcholy. Mojimi partnermi boli aj neskoršie slávne mená ako Milan Kriššák, Michal Orolín, Ladislav „Tatko“ Janiga, Miloslav Neumann a iní. Okrem toho som absolvoval aj mnohé lyžiarske túry a prvozjazdy z tatranských vrcholov, ako aj prvý prechod Tatrami na lyžiach zo Zeleného plesa na Popradské pleso za jeden deň. Tieto lyžiarske túry sa dnes považujú za pionierske. Označujú ma dnes dokonca aj za zakladateľa extrémneho lyžovania v Tatrách. Ja si však nenárokujem takéto označenia. V Tatrách som sa stal dobrovoľným členom Horskej služby, zúčastnil som sa na mnohých záchranných a pátracích akciách. V roku 1968 som dostal diplom horského vodcu.
Keď sa v r. 1967 za mojej prítomnosti zabil v oblasti Mont Blancu môj lezecký priateľ Jano Kán, bol som kontaktovaný ŠTB. Tá si predsavzala, že musím byť ich donášačom. Preto som sa v r. 1969 rozhodol pre emigráciu a zakotvil som vo Švajčiarsku.
Fotografovať som začal ako 12 ročný na čiernobiely film. Tejto činnosti som zostal verný až do r. 2000, keď som presedlal na digitálnu farebnú techniku. Za moje horské fotky som dostal mnohé medzinárodné ocenenia a prvé ceny.“
Foteniu sa venujem už asi 20 rokov. Infračervenú fotografiu som objavil v roku 2015. Odvtedy ma úplne opantala. 90% mojej tvorby tvorí práve infračervená fotografia. Veľmi sa mi páči tá neobvyklá až surrealistická farebnosť fotografií.
Moju výstavu som nazval “Neviditeľný Liptov”, nakoľko infračervené svetlo nie je ľudským okom viditeľné.
Fotky sú z roku 2018. Liptov je moja srdcová záležitosť, každý rok si nájdem aspoň pár dní na návštevu tohto kraja.
Festival Vysoké hory Nitra je podujatím, ktoré sa koná v Nitre od roku 2006. Každoročne v novembri sa stretávajú stovky priaznivcov hôr a cestovania, pre ktorých je vždy pripravená pútavá prehliadka filmov a prezentácií od viacerých hostí, známych osobností, horolezcov, cestovateľov, dokumentaristov a filmárov.
