Svetová horolezecká legenda osobne v Nitre! Ako piaty človek na svete vystúpil na všetkých 14 osemtisícoviek. Jeden z priekopníkov zimného lezenia v Himalájach, na Evereste (s L. Cichym), Kančendžonge a Lhoce bol v zime prvý. Aj väčšina ostatných výstupov bola progresívna – prvovýstupy, sóla, alpský štýl. Jeho prezentácia sa bude niesť v duchu názvu jeho dvoch autobiografických knižiek “Mój wybór”.
Uvedenie filmu tento rok na našom festivale skompletizujeme – minulý sme uviedli prvú časť Ivan Gálfy a tento rok to bude časť druhá Krutý Everest. A čaká vás k tomu aj ŠPECIÁLNY BONUS, na ktorý sa skutočne veľmi tešíme.
„Víťazstvá a prehry oddeľuje tenká čiara. Slovenské horolezectvo v 80. rokoch prežívalo v Himalájach hviezdne hodiny. V roku 1984 vyliezli Čechoslováci južnú panenskú stenu Lhotse, ktorú Reinhold Messner po neúspešnom pokuse označil za projekt ďalšieho tisícročia. Po svetovom uznaní naši horolezci hľadali ešte odvážnejší cieľ…
Dokumentárny film Krutý Everest je svedectvom o nenaplnených snoch preliezť najťažšiu stenu na najvyššiu horu sveta. V troch náročných expedíciách sa odohrali prelomové udalosti, ktoré vyvrcholili v najtragickejšie okamihy slovenského horolezectva. S odstupom času sa pokúsime zhodnotiť snaženie Slovákov v masíve Mount Everestu a zrekonštruovať ich príbeh.“ K2 studio
Vábenie Mt. Everestu zapôsobilo aj na československých, resp. slovenských horolezcov. Najmenej šesť slovenských výprav, či menších skupín sa doteraz pokúsilo dosiahnuť jeho vrchol rozličnými trasami. V stenách a na hrebeňoch Everestu zaznamenali Slováci víťazstvá aj prehry, úspechy aj tragédie. Prelomovou a zároveň najtragickejšou bola expedícia, ktorá v r. 1988 ako prvá vyliezla alpským štýlom Boningtonovu cestu v juhozápadnej stene. Štyria vynikajúci horolezci z IAMES Bratislava však na zostupe zostali nezvestní. Hlavná spomienka v prezentácii bude venovaná práve štvorici Becík, Božík, Jaško, Just… Môžeme očakávať, že Slováci aj v budúcnosti zasiahnu do horolezeckej histórie Everestu.
Poetický filmový príbeh o kontraste a vzájomnom pochopení generácií, o tom ako vznikol prvovýstup Dračí kút, aj o poézii lezenia. Na pamiatku skvelému človeku. Tým bol bývalý lezec, starý horal Ľubo Rybanský. Zástupcom mladej generácie je mladý lezec Peter Kuric, ktorý vo filme lezie legendárnu cestu Dračí kút. Túto cestu ako prvý vyliezol práve Ľubo R. spolu s Rudom Slobodom v 70. rokoch.
Film získal na konci augusta Grand Prix na 35. ročníku Medzinárodného horolezeckého filmového festivalu v Tepliciach nad Metují. „Vážim si cenu a teším sa, že neboli ocenené len výkony a extrémne dobrodružstvá, ale obyčajný príbeh skromného a vynikajúceho človeka,“ vyjadril sa filmár z Liptovského Mikuláša.
…alebo poďme preplávať najdrsnejší prieliv na svete, vyliezť horu kde ešte nikto nebol a aby toho málo nebolo, zleťme dole na padáku… Po rôznych excesoch, ktoré sme my dvaja (Mišo Sabovčík – profesionálny horolezec, ktorý aj lieta a Ďuro Koreň – profesionálny pilot, ktorý aj lezie) povyčíňali za posledné roky po svetových horách všetkých možných rangov, sme sa rozhodli spojiť sily a ukázať svetu, že na Slovensku junáci horomilní nevymreli. Že aj keď na Slovači more nemáme, ale na Draekov prieliv si trúfame. A aj keď doma žiadnych večne zaľadnených hôr niet, na tie antarktické sa cítime. Že aj keď máme už kadečo oblietané, je najvyšší čas oprobovať, ako to je s lietaním na paraglide v mrazivej Antarktíde. Našou ideou je posunúť slovenské horolezectvo a paragliding novým, extrémnejším a dobrodružnejším smerom, načrtnúť vizuálne i zážitkovo extravagantnejšiu cestu. Zbúrať dogmy o tom, čo sa nedá. Chceme, aby bolo Slovensko vo svete športu počuť, že aj keď je nás málo, dokážeme veľké veci pretože ,,nemožné je len jednou z možností!” Autori videa: kameraman: Tomáš Gallás, strih: Rasťo Hatiar
V dňoch 27. júla až 10. septembra 2017 pôsobila štvorica slovenských horolezcov Martin Grajciar , Ondrej Húserka, Jozef Krištoffy a Vladimír Linek v Kirgizsku v oblasti Pamír – Alaj v doline Ak – Su. Podarilo sa im spraviť prvovýstup v Z stene Piku Aleksandra Bloka, 5239 m. Cestu nazvali Summer Bouquet, jej obťažnosť je 9+ PP 70° ľad. Dňa 25. augusta o 18.00 stáli všetci štyria členovia expedície na vrchole Piku Aleksandra Bloka. Okrem zlého počasia a ťažkého lezenia si lezci užili na expedícii aj veľa zábavy. Viacej sa dozviete v prednáške Summer Bouquet v sobotu večer.
Island je pre každého synonymom pre krajinu plnú gejzírov, sopiek, geotermálnych prameňov, ľadovcov, vodopádov avšak my sme sa vybrali spoznávať časť tejto krajiny práve z pohľadu skialpinistu. Podľa miestnych bola táto zima najslabšia na sneh za posledných 100 rokov a prišla aj vlna horúčav, čo je v máji na túto krajinu netypické. A tak sme si vyskúšali to povestné Islandské počasie, ale aj ako napratať 6 ľudí s lyžami do auta a po lyžovačke sa kúpať v okolitých prameňoch. Samozrejme každá vydarená expedícia musí mať nádych niečoho dobrodružného a tak trochu extrémneho a tým sa stal na tejto výprave kopec Skessuhorn, podľa miestnych nazývaný aj Islandský Matterhorn. V prezentácii uvidíte ako sa ho podarilo počarbať oblúkmi ako aj ďalších 5 vrcholov v severných fjordoch.
Iva Sikulová – slovenská skialpinistka a extrémna lyžiarka, so skialpinizmom začala v r. 1993 a neskôr k tomu pridala aj extrémne lyžovanie, je prvou ženou, ktorá v r. 2003 zlyžovala Pallaviciniho kuloár z najvyššieho rakúskeho vrcholu Grossglockner. Od tej doby má na svojom konte radu strmých zjazdov v rôznych pohoriach Európy (napr. Whymperov kuloár z Aiguille Verte, Sassongher a Holzerov kuloár v Dolomitoch, severná stena Hoher Sonnblicku) a tiež v Kirgistáne Pik Koronu. Okrem úspešných zjazdov má s horami spojenú aj takmer tragickú lavínovú nehodu, ktorá ju časom podnietila k životnej zmene a vtedajšiu svoju profesiu geológa opustila a svoje kroky smerovala k záchranárstvu. Dnes sa venuje okrem profesie zdravotníckeho záchranára aj horskej medicíne a lavínovej prevencii.
Mnohými cenami ovenčený 12-minútový dokumentárny film o expedícii Davida Lamu do Nepálu v roku 2016. Ten sa spolu s rakúskymi horolezcami Hansjörgom Auerom a Alexom Blümelom 5 týždňov pokúšal o jednu z najväčších nevyriešených alpinistických hádaniek sveta: neohraničený juhovýchodný hrebeň Annapurny III. Sledujte skvelý film zachytávajúci krásy hôr, ale taktiež pocity únavy, úzkosti či utrpenia trojice horolezcov počas ich výstupu.
Štyri rodiny štyri dni a tri noci v stanoch na hrebeni Javorníkov. Krátky ale silný dokument o turistike s deťmi. Film S deťmi cez hory ukazuje, ako sa netreba vzdávať svojich záľub, ako neprepadnúť rodičovskému stereotypu a kuvičím hlasom: “Do hôr sa s deťmi nedá.” Práve naopak, turistika a pobyt v prírode dáva úžasné možnosti pre spoločné aktivity, prekonávanie prekážok, vzájomnú rodinnú a priateľskú podporu, deťom aj dospelým ponúka dobrodružstvo vo forme mnohých zážitkov. Ako sa zbalí päťčlenná rodina? Koľko toho prejdú najmladšie deti? A čo rodičia…? Chorá Vrana Prodakšn je nezávislá amatérska tvorivá skupina. Jej členky, autorky filmu S deťmi cez hory, Eva Čičkánová, Katarína Grotkeová, Katarína Jurdíková a Iva Semančíková, sú akčné ženy na rodičovskej dovolenke, ktoré okrem lásky k svojim rodinným príslušníkom pestujú aj lásku k horám. Narodili sa v osemdesiatych rokoch, v novom miléniu študovali na rôznych univerzitách na Slovensku a v Čechách. Pracujú v školskej a sociálnej sfére, žijú v Považskej Bystrici. Pred domácimi prácami uprednostňujú vymýšľanie aktivít pre svoje a cudzie deti – najlepšie vonku. Prienikom ich záľub je chvíľa ukradnutá pre seba, tiež ich vystihuje drevo v akejkoľvek podobe – les, kniha, varecha….
Známy slovenský horolezec Vám odprezentuje obrázky z poslednej dekády lezenia na mnohých krásnych miestach našej planéty. Bonus: Film o lezení ťažkého zimného extrému vo Vysokých Tatrách.
Krátky film o bajkerovi, ktorý v detstve sníval o extrémnych zjazdoch a vďaka svojej vytrvalosti sa jeho sen stal skutočnosťou. Jazdenie sa točilo v bikeparku Košútka pri Hriňovej. Jazdcom je Timo Litvaj, minuloročný juniorský majster Slovenska v zjazde. Autor filmu Pavol Medovič sa minulý rok presťahoval do Žiliny za horami. Zjazdu na horských bicykloch sa venuje súťažne od pätnástich rokov no posledné roky už nepreteká, keďže sa sa dal na filmovanie, ku ktorému sa dostal cez kamaráta Andreja Grznára. Spolu s ním natočili viacero krátkych bicyklových filmov v rámci produkcie “Ewia Production” a od začiatku tohto roku si vytvoril vlastnú produkciu zameranú hlavne na horskú cyklistiku “Anvil Films”.
Film sleduje 3 extrémnych lyžiarov (Sam Smoothy, Jeremie Heitz a Dane Tudor) pri hľadaní hlbokého snehu, prašanu, neobjavených línií, ciest a tiež hľadaní niečoho neobvyklého na ostrove s ročným úhrnom snehových zrážok 15 metrov.
A. LUCZY (1939) – horský vodca UIAGM, horolezec a extrémny lyžiar, „človek z Tatier“, ktorého vyhnali ruské tanky v r. 1969 žiť do Švajčiarska. Lásku k horám získal aj vďaka svojmu otcovi, taktiež vynikajúcemu horolezcovi a lyžiarovi, Gustávovi Alexandrovi Luczymu, s ktorým poznával Tatry už ako dieťa. Ako sám skromne uvádza: „V Tatrách som mal šťastie, urobiť presne 400 výstupov na rôzne vrcholy. Mojimi partnermi boli aj neskoršie slávne mená ako Milan Kriššák, Michal Orolin, Ladislav Tatko Janiga, Miloslav Neumann a iní. Okrem toho som absolvoval aj mnohé lyžiarske túry a prvozjazdy z tatranských vrcholov ako aj prvý prechod Tatrami na lyžiach zo Zeleného plesa na Popradské pleso za 1 deň. Tieto lyžiarske túry sa dnes považujú za pionierske. Označujú ma dnes dokonca aj za zakladateľa extrémneho lyžovania v Tatrách. Ja si však nenárokujem takéto označenia. V Tatrách som sa stal dobrovoľným členom Horskej služby, zúčastnil som sa na mnohých záchranných a pátracích akciách.“
Vo Švajčiarsku spoznal manželku Monique, partnerku v živote i na lane, s ktorou má 2 dospelé deti. S manželkou spolu veľmi často chodili a doteraz chodia po horách. Po zmene politického režimu v Československu a po vzniku SR sa so slovenskými horskými vodcami aktívne podieľal na prijatí Slovákov do medzinárodnej únie vodcov UIAGM.
Fotografovať začal ako 12 ročný na ČB film. Tejto činnosti zostal verný až do r. 2000, keď presedlal na digitálnu farebnú techniku. Za svoje horské fotky dostal mnohé ocenenia z medzinárodných fotografických súťaží, napr. Grand Prix zo Svetovej súťaže horskej fotografie v Antibes vo Francúzsku (ďalšie ocenenia z Talianska, Švajčiarska, Nemecka, Kanady).
Krátky dokument o trojdňových skialpinistických pretekoch dvojíc „Bokami Západných Tatier“, organizovaných pod záštitou Slovenského horolezeckého spolku James. Pretekári absolvujú každý deň náročnú trať s veľkým prevýšením, stúpaním väčšinou na skialpinistických pásoch, ale aj pešo s mačkami na nohách, pričom výnimkou nie sú ťažké výšľapy s prvkami lezenia na skale či krátke zlanenia. “Nauč sa hľadať krásu tam, kde by si ju nečakal.” To je motto, ktorým sa riadi Milan Ohurniak pri potulkách svetom a prírodou. Hory pre neho znamenajú dobrodružstvo. Od malička ho bavilo fotografovanie. Ku kamere sa dostal na Expedícii Kaukaz (leto 2008), čomu predchádzalo, že založil značku Horal Studio Barney. Pod ňou vytvára amatérske videá a filmy nielen z horského prostredia dodnes. Niektoré boli ocenené aj na medzinárodných súťažiach. Napr. Monte Cristallo (uviedli sme na VHN 2012) alebo Kráľovná Engadinu. Spolupracuje tiež s Ceper studiom a režisérom Rasťom Hatiarom, podieľal sa ako kameraman pri natáčaní filmu Nízkotatranská stíhačka alebo Obyčajní chlapci.
India patrí medzi najvďačnejšie ciele výprav. Autor kráčal vedľa pútnikov smerujúcich ku kolíske posvätnej Gangy, ktorá vyteká ľadovca v monzúnovom Garhvali, navštívil českú Slnečnú školu, ktorú pred štyrmi rokmi českí nadšenci svojpomocne postavili podľa projektu diplomovej práce vo výške 4 200 m n. m. v dedinke Kargjak, vzdialenej na päť dní tvrdej chôdze od dopravných tepien a kam chodia aj doposiaľ učiť. Utekal pred povodňami zo Zanskaru. Putoval údolím Markhy, ideálnym pre výškovú aklimatizáciu, po ktorej vystúpil na štít Stok Kangri (6 153 m). Na záver trávil niekoľko dní s Dalajlámom XIV., ktorý len čo smrtonosná voda začala klesať, navštevoval postihnuté oblasti a dodával sily.
Prof PhDr. Svetozár Krno, CSc. patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilometrovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Väčšinou išlo o slovenský, resp. cudzinecký prvoprechod a prvovýstup. Je spisovateľom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v dvanástich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží. Od roku 1987 organizuje každoročne medzinárodný horský festival venovaný propagácií expedícií uskutočnených v posledných nedotknutých a málo dotknutých oblastiach sveta.
Festival Vysoké hory Nitra je podujatím, ktoré sa koná v Nitre od roku 2006. Každoročne v novembri sa stretávajú stovky priaznivcov hôr a cestovania, pre ktorých je vždy pripravená pútavá prehliadka filmov a prezentácií od viacerých hostí, známych osobností, horolezcov, cestovateľov, dokumentaristov a filmárov.
